život sa dá brať buď ako samozrejmosť, alebo ako zázrak,
tak si vyberme
v ruchu plynúcich dní sa ľudia nevšímavo obchádzajú,
no príbehy, príbehy sú dôležité,
len v nich sa vedia stretnúť, pochopiť, empaticky priblížiť sebe samotným
učím sa po tom všetkom znovu chodiť, ale kde začať?
učím sa po tom všetkom znovu rozprávať, ale kde začať?
učím sa po tom všetkom znovu veriť, ale kde začať?
ty mi to ukazuješ a ja ti dôverujem,
chcem sa ti odvďačiť, no neviem či vieš/chceš prijať to všetko...
a mať každý deň čokoládu vo vlasoch
a maliny na ústach,
vtáky na ramene,
ukotvené členky
a tvoju ruku na dosah
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára